Na detských táboroch som nikdy za domovom nebanovala, ja som sa vcelku bavila a užívala si. Tento tábor bol o niečo iný. Myslím že mnoho z nás si odnieslo niečo z aktivít, ktoré neboli len o súťažiach, ale ktoré nám mali hlavne pomôcť si uvedomiť, čo je pre nás v živote dobré po odchode z domova na polceste. Určite nás to posunulo.
Bolo užasne spoznať nových ľudí a dozvedieť sa o nich viac. Chlapci zo Slavkova boli veľmi zlatí – zapájali sa do aktivít a užívali si tábor s nami, babami, ktoré sme v Prešove v dome na polceste Hniezdo. Všetci sme si ten tábor užili.
Všetkých, ktorí boli na tábore spája podobný osud. Ocitli sme sa v situácii, do ktorej sme sa nedostali vlastnou vinou. Boli sme postavení pred otázku, ako ďalej. Kam ísť, kde budeme spať, čo budeme jesť? Každý z nás ostal bez prístrešia, či už preto, lebo sme doposiaľ žili v dysfunkčnej rodine, alebo sme odišli z detského domova. Nechceli sme klamať, kradnúť, ani podvádzať, no ulica nás prinútila prežiť v každej situácii, najčastejšie na úkor iných, s drogami alebo bez nich. Teraz sme v Domove na pol ceste…
V tábore sme mali aj hosťa, ktorý bol tiež v detskom domove. Porozprával nám svedectvo, ktoré nám pomohlo si uvedomiť že aj keď sa zdá, že po odchode z domova alebo náhradnej rodiny bude všetko tak, ako si to mnoho ľudí predstavuje (rozprávkovo), realita je iná a krutá. A preto nám prišiel poradiť, aby sme nespravili tu najväčšiu chybu ako je vzatie si pôžičky, hypotéky alebo míňanie peňazí na nepotrebné veci po odchode z domova.
Prišli k nám aj chlapci a dievčatá dorastu z Vojňan, ktorí nám prišli povedať svedectvo o tom, ak uverili v Boha.
Skrátka bol to super strávený čas, kde sme sa dozvedeli mnoho užitočných vecí a tešíme sa všetci na ďalší tábor, ktorý bude o pol roka.
